Dehydratácia alebo sušenie potravín je prastará metóda konzervovania. V minulosti sa potraviny sušili na slnku, na povale alebo v peci. Ovocie, huby a kapustné listy sa sušili nakrájané na plátky a rozložené na papieri alebo navlečené na niti. Na kapustných listoch sa piekol chlieb alebo placky. Potraviny sa často sušili nad ohniskom vo vystupujúcom dyme. V ovocinárskych oblastiach mali na sušenie ovocia sušiarne.
Bežne sa v slovenských domácnostiach sušil aj tvaroh. Pred sušením sa vymiesil so soľou a vytvaroval sa do formy malého koláčika. Ten sa dal na pec sušiť. Sušené “kabáčiky” tvarohu sa kedysi rozdávali ľuďom pred kostolom, keď novomanželia vychádzali po sobáši von. Malo tu rovnakú funkciu ako inde koláče alebo pečivo. Sušením sa zvyklo konzervovať aj mäso, najmä ovčie, kozie, ale aj ryby.
Náhradou múky známej zo strednej Európy boli vykopané, usušené a pomleté korene pýra plazivého. Okrem chleba sa z pýru varili polievky, kaše a placky. V čase hladomoru ženy zbierali kvitnúce lieskové jahňady, tzv. riasy, vysušili ich, pomleli, pridali trochu múky a piekli z nich chlieb.
Z planého ovocia sa zbierali jablká a hrušky. Uvarené sušené plánky patrili k tradičnej súčasti vianočných jedál, najmä v horských oblastiach Slovenska
Dodnes sa na dedinách zachoval starý zvyk – zbieranie šípok. Vždy boli dobrou zásobárňou vitamínu C. Šípky sa zvykli sušiť a varil sa z nich lekvár. Z lekváru sa varila polievka alebo šípková kaša. Zo sušených šípok sa pripravoval čaj.
Na čaj sa používali aj sušené kvety lipy, čiernej bazy, jahodové, malinové a černicové listy, na lúkach kvety a listy rumančeka a repíka. Koreniny a liečivé rastliny sa sušili zavesené vo viazaničkách.
Plody jalovca sa ešte na začiatku 20. storočia používali na domácku výrobu piva. Usušené bobule sa potĺkli a zaliali sa teplou vodou. Na druhý deň sa nálev varil a pridal sa doňho chmeľ.
