Najrozšírenejším spôsobom uchovávania potravín v minulosti na Slovensku bolo údenie. Pri údení dochádza k pôsobeniu dymu, vďaka ktorému sa ničia škodlivé mikroorganizmy. Vysušovaním sa vytvára ochranná vrstva potraviny. Údeniu zvyčajne predchádzalo solenie alebo ponáranie potraviny do soľného roztoku. Údilo sa v priestore pod strechou, pri ústí komína. Neskôr sa začali stavať udiarne. Údením sa konzervovali nielen všetky druhy mäsa, ryby, mäsové výrobky, slanina, sadlo a loj z ošípanej, ale aj oštiepky a iné druhy syrov.
Údenie sa odjakživa na dedinách spájalo so zabíjačkou. Zabíjačka sa poväčšine diala v zime, pred Vianocami a cez fašiangy. Na zabitie ošípanej sa volali mäsiari, prípadne ľudia, ktorí mali s touto prácou skúsenosti. Zviera sa zabíjalo nožom. Buď sa bodlo do srdca alebo sa mu prerezala krčná tepna. Najskôr sa ľudia snažili zachytiť vytekajúcu krv. Mali pripravenú živicu, ktorou sa krupón prasaťa potrel, aby sa z neho dali ľahšie odstrániť chlpy. Neskôr sa začali chlpy opaľovať. Zviera sa zavesilo na zadné nohy na trojnožku. Za pomocou vody a škrabiek sa ďalej čistilo. Po rozrezaní sa vybrali vnútornosti a črevá. Črevá sa čistili pod tečúcou vodou.
Pripravila sa cibuľa, cesnak, koreniny a priniesla sa voda. Prvým zabíjačkovým jedlom bývali narýchlo pripravené vnútornosti. Ľudia spracovali mozoček alebo pečienku na cibuli, ktoré sa zapíjali pálenkou. Mäsiar naďalej krájal mäso a vnútornosti. Všetko sa dávalo variť do kotla postaveného na dvore. Z nich sa robili jaternice a tlačenka.
Mäso sa rozdelilo. Jedna časť sa dala údiť, ďalšia časť sa spracovala do klobás a časť sa konzumovala v čerstvom stave. Čerstvé mäso sa ukladalo do studenej komory na zem alebo sa zavesilo do studne. Z tukov sa vyrábala údená slanina a masť. Hlava, uši, chvost, kolienka a koža sa zužitkovala na huspeninu. Pri príležitosti zabíjačky sa takmer na celom Slovensku usporadúvala veľká hostina. Pozývala sa rodina, susedia a priatelia, ktorým sa zvyklo dať mäso a jaterničky. Keď zabíjali oni, na oplátku pozvali domácich. Tento zvyk sa robil kvôli tomu, že rodiny mali dostupné čerstvé mäso oveľa dlhšie, ako keby čerpali len z vlastných zdrojov. Zvyk sa udržal v mnohých dedinách dodnes. Zabíjačky sa konali v domácnostiach aj pred svadbou. Výrobky zo zabíjačky tvoria v niektorých vidieckych domácnostiach významnú časť mäsitej stravy aj v súčasnosti.
